Krátka rozprávka o uhundranom radiátore Paťovi

V jednom malom meste stál sedemposchodový panelák. Bývali v ňom ocko s maminkou a trojročnou dcérkou Lenkou. Každú noc sa neustále budievala na podivný zvuk radiátora, ktorého sa začala postupne báť. Vraj v ňom stále niečo duní. Každé ráno sa sťažovala rodičom.

   Jedného večera, keď plechový radiátor zase začal robiť šramot, dievčatko sa odrazu prestalo báť a odvážne spýtalo: "Ako sa voláš, radiátor?"

   Zahučal.

   "Uhm, uhm, ja sa volám Paťo," odpovedal zachrípnutým hlasom.

   Dievčatku zvedavosť nedala spať a opýtalo sa: "Radiátor Paťo, a čože to v tebe stále hukoce?"

   "Uhm, uhm. Vieš, ja som už raz taký, starý a uhundraný. Slúžim už veľa rokov a neustále do mňa napúšťajú vodu a neskôr znova vypúšťajú," pravdivo vysvetľoval.

   "Ale prečo stále hundreš?" Nechápavo pokývalo dievčatko hlavou zboka nabok.

   "No, ja by som bol najradšej, keby ma už nenapúšťali ďalšou vodou, aby som stále nehrdzavel a zase nebol špinavý a chorý," priznal sa.

   Lenka už bola z prebdených nocí taká vyčerpaná, až od únavy zaspala. Snívala o tom, ako by mohla pomôcť radiátoru.

   Keď sa ráno prebudila, začala plánovať a realizovať svoj vlastný skvelý nápad. "Ja by som ti mohla pomôcť!" náhle vykríkla smerom k spiacemu radiátoru, ktorého okamžite krikom prebudila, zoskočila z postele a bežala za rodičmi.

   "Maminka, maminka!" s jasotom pribehla k žene stojacej pri kuchynskej linke. "Vyberieme ten náš radiátor zo steny, aby mu bolo dobre a nebude už taký chorý a zachrípnutý."

   Mama sa len usmiala, ale vymyslela ešte lepší nápad.

   "Vieš čo? Pôjdeš s nami dnes do mesta a ty radiátoru vyberieš novú farbu. Potom ho spolu namaľujeme. Určite po skrášlení bude krajší a veselší v tvojej izbičke a hneď mu bude lepšie na tomto svete," navrhla staršia z nich.

    Dcérka rýchlo bežala a novinku zvestovala radiátoru, ktorý sa samozrejme veľmi potešil.

    Hneď poobede išli s rodičmi do obchodu a kúpili špeciálnu novú farbu. Pred maľovaním ho najskôr očistili a vybrúsili, aby farba dlhšie vydržala.

Po nanesení nového náteru radiátor Paťo už nikdy viac nehundral. Bol konečne šťastný. Dievčatko získalo nového kamaráta, ktorý začal byť veselší a v noci ju už nikdy nezobudil šumením a hundraním.

Krátka básnička o uhundranom radiátore Paťovi + vymaľovánka

Lenka v noci ľakala sa,

keď radiátor hundral zasa.

"Ako sa ty menuješ?

Neprestajne mi hundreš."

"Čo to v tebe šumí stále?

Bojím sa ťa neustále."

"Moje meno Paťo je,

hučím, šumím, zle mi je."

"Veľa rokov si tu stojím,

a aj dieru tu vystojím.

Dnu špinavú vodu mám,

hrdzavý som, tak stonám."

Dcérka rýchlo beží k mame.

"Radiátor hneď vyberieme!"

Do obchodu s mamou idú,

s novou farbou domov prídu.

Náter mu viac pristane,

rebrá hreje pri stene.

Od vtedy už nehundre,

lebo mu je fakt dobre.

Veľmi som vďačná Zuzke Lukáčovej, ktorá mi k rozprávkam postupne maľuje krásne ilustrácie. Prvá maľba je práve jej. Druhá je kresba od môjho švagra, ktorá je použitá aj v knihe.