Krátka rozprávka o smutnej jedličke Evičke

Keď padal krásny biely sneh a vločky ťukali na okienko domčeka, v ktorom býval malý chlapček, vtedy sa to udialo.

   Bol Štedrý deň - Vianoce. Prišiel Ježiško, ktorý doniesol darčeky a veľkú jedličku. Na nej viseli vianočné gule, salónky, ozdoby a žiarivé svetielka. Na vrchole sa vznášal  červený špic. Alebo žeby to bola jagavá hviezdička?

   Chlapček, ktorý začul známy zvuk vianočného zvončeka, rýchlo bežal do obývačky. Veľmi sa radoval z darčekov, ktoré boli poukladané pod stromčekom.

   Medzi nimi sa nachádzali rôzne známe hračky z televíznych reklám: farebný veľký džíp na zotrvačník, lego - robot bajonikl, rozkladacie auto transformer, veľká autodráha s lietajúcimi autami dlhá ako svet a všelijaké iné super darčeky o ktoré žiadal Ježiška, ktorému bol list osobne poslať na Pošte.

   Tak sa z darov tešil, že si na stromčeku ani nevšimol ovisnuté konáre a smutné oči.

   "Jedlička, čo sa ti stalo?" spýtal sa zachmúrenej novej známej, keď zbadal na jej tvári žiaľ.

   "Vieš, som sklamaná z toho, keď sa skončia Vianoce, vy ma vyhodíte do smetného koša," skleslo odpovedala a rozplakala sa.

   Slzy stekali po ihličí a chlapčekovi prišlo ľúto jedličky Evičky. Napadlo mu, že sa spýta rodičov, či by si ju mohli nechať aj na budúci rok.

   A tak aj spravil. Ibaže rodičia mu so smutným hlasom oznámili nepríjemnú správu: "Veď jedlička aj tak vyschne a nebude už na nič dobrá, len do koša," neustále sa vyhovárali a presviedčali ho o opaku.

   Synček sa ale nevzdal. Hútal, ako by mohol jedličke pomôcť.  Po dlhých úvahách predsa len dostal skvelý nápad, ktorý neskôr rozpovedal rodičom.

   Chlapcova myšlienka sa im vzápätí zapáčila. Po Vianociach zobrali jedličku do lesa, znovu ju zasadili do zeme a poriadne zaliali.

   Po niekoľkých dňoch prišli a čo nevideli... Jedlička sa opäť usmievala, narástli jej nové korene.

   Od tej doby chodili spolu na prechádzky do lesa polievať jedličku. Boli šťastní, že ju nemuseli vyhodiť na smetisko.

 

 

Krátka básnička o smutnej jedličke Evičke + vymaľovánka:

 

Keď padal sniežik bielučký,

v snehu nám vržďali čižmičky.

Prišiel k nám Ježiško maličký,

na nebi zažiaril hviezdičky.

 

Pohladil jedličku Evičku,

darčekmi zaplnil izbičku.

Zasvietil na strome vetvičky,

veľmi tým potešil detičky.

 

Začali Vianoce štedré a bohaté,

aby deti vždy boli usmiate.

Stromček v rohu sám tam stál,

žiarivými svetlami sa jagal.

 

Rozžiaril chlapcove očičká,

zosmutnela v tom jedlička.

"Prečo si smutná, Evička?"

Na vetvu padla slzička.

 

"Vieš, keď skončia sa Vianoce,

konárik sa už zeleným nezaligoce,

dáte ma rovno do smetí,

ja budem smutná bez detí."

 

Chlapček hneď beží k rodičom,

na jar zasadia tento strom.

Zalejú tvrdú zemičku,

nech slzy nemáčajú jedličku.

 

Od tej doby ju chodia polievať,

stromec sa opäť začína usmievať.

Vianoce môžu byť každý deň,

keď v srdciach splníme si sen.

 

Rada by som sa aj touto cestou odvďačila Zuzke Lukáčovej, ktorá mi k rozprávkam postupne maľuje krásne ilustrácie. Prvá maľba je práve jej. Druhá je kresba od môjho švagra, ktorá je použitá aj v knihe.

Obom veľmi pekne ďakujem.